Nie, analyzátor Phosphax sc nie je možné použiť v rámci aplikácií s morskou vodou, pretože táto metóda funguje iba do 1000 mg/L chlóru. Obsah chlóru v morskej vode je spravidla vyšší než 19 000 mg/L.
Fosfor existuje vo vode takmer výhradne ako fosforečnany, ktoré môžu byť rozpustené, naviazané na častice alebo je možné ich nájsť vo vodných organizmoch (viazané v organických zlúčeninách). Koncentrácie fosforu v prírodných vodách, akými sú jazerá a pramene, sú obvykle veľmi nízke. Zvýšené koncentrácie fosforu môžu indikovať kontamináciu zo surovej alebo upravenej odpadovej vody, z vôd vypúšťaných z poľnohospodárskej výroby alebo priemyselných odpadov. Niektoré úpravne vody tiež pridávajú malé množstvá ortofosforečnanov alebo kondenzovaných fosforečnanov po úprave, z dôvodu kontroly korózie. Ortofosforečnany sú najjednoduchšia forma fosforu, ktorú je možné merať, ale celkový fosfor je považovaný za najlepší ukazovateľ koncentrácie fosforu vo vodách, pretože zahŕňa všetky formy.
Fosforečnany môžu existovať vo forme ortofosforečnanov (PO 4 3-) alebo vo väčších molekulách vo forme kondenzovaných fosforečnanov, anorganických polyfosforečnanov, či organických fosforečnanov.
Ortofosforečnany sa tiež často nazývajú „reaktívny“ fosfor, pretože sú jediným typom fosforu, ktorý bude reagovať priamo s kolorimetrickou reagenciou pre stanovenie fosforečnanov. Ortofosforečnany sú využívané rastlinami, baktériami a riasami, a v analýze vody sa považujú za limitnú živinu.
Kondenzované fosforečnany (nazývané tiež meta-, pyro-, alebo polyfosforečnany) majú dve alebo viac fosforečnanových skupín, ktoré sú spojené dohromady. Sú to silné komplexotvorné činidlá, široko využívané pre úpravy kotlových vôd a tiež je možné ich nájsť v mnohých detergentoch. Pre zmeranie kondenzovaných fosforečnanov musí byť vo vzorke stanovený kyselinou hydrolyzovateľný fosfor a ortofosforečnany: kondenzované fosforečnany = kyselinou hydrolyzovateľný fosfor - ortofosforečnany.
Organické fosforečnany obsahujú jednu alebo viac ortofosforečnanových skupín, ktoré sú naviazané na organické molekuly, ako napríklad cukry. Tieto vznikajú hlavne biologickými procesmi a môžeme ich nájsť v organických materiáloch, akými sú napríklad rastlinné pletivá, živočíšne tkanivá, v splaškoch od zvierat a ľudí, zvyškoch jedla, a tiež v pesticídoch. Pre zmeranie organických fosforečnanov musí byť vo vzorke stanovený obsah celkového fosforu a kyselinou hydrolyzovateľného fosforu: organické fosforečnany = celkový fosfor - kyselinou hydrolyzovateľný fosfor.
Kondenzované i organické fosforečnany nie sú tak stabilné ako ortofosforečnany a prirodzene sa časom rozpadajú na ortofosforečnany. Preto je pravdepodobné, že stanovenie ortofosforečnanov deteguje aj malé množstvo kondenzovaných fosforečnanov a stanovenie kyselinou hydrolyzovateľného fosforu bude detegovať malé množstvo organických fosforečnanov.
Vzťahy medzi formami fosforu sú zhrnuté nižšie:
ortofosforečnany (o- PO 4 3-) = reaktívny fosfor
Stanovenie pomocou metód Hach 8048, 8178 alebo 8114.
Celkový fosfor (Pcelk) = celkový anorganický fosfor + organický PO 4 3-
= o-PO 4 3- + poly PO 4 3- + organický PO 4 3-
Stanovenie metódou Hach 8190 či metódou TNT 8190, alebo kyvetovými testmi LCK: LCK349, LCK348 a LCK350.
Celkový anorganický fosfor (kyselinou hydrolyzovateľný) = o- PO 4 3- + poly PO 4 3- (kondenzované fosforečnany)
Stanovenie pomocou metód Hach 8180 alebo Hach TNT metódou 8180.
Organický PO 4 3- = celkový fosfor - celkový anorganický fosfor
Stanovenie len výpočtom.
Kondenzované fosforečnany (poly PO 4 3-) = kyselinou hydrolyzovateľný fosfor - ortofosforečnany
Stanovenie len výpočtom.
Reaktívny fosfor je možné merať kolorimetricky použitím niekoľkých odlišných chemických metód. Fosfor najprv reaguje s molybdátom v kyslom prostredí a vytvorí sa fosfomolybdátový komplex. V prípade meraní v nízkom rozsahu sa fosfomolybdátový komplex redukuje použitím aminokyseliny alebo kyseliny askorbovej, čím sa vytvorí charakteristická modrá zlúčenina molybdénanu. Merania vo vysokom rozsahu je možné vykonať reakciou fosfomolybdátového komplexu reagenciou vanádu, čoho výsledkom pre produkt žltej farby. Farebná intenzita modrého a žltého komplexu priamo úmerne súvisí s koncentráciou fosforu vo vzorke.